Veľký Kyseľ je ďalšou roklinou z doliny Kyseľa, ktorá sa nachádza na severnej časti, hneď pri Malom Kyseli. Ani táto roklina nezaostáva za ostatnými a poskytuje turistický zážitok rovnako ako všetky rokliny Slovenského raja. Prechod troch vodopádov vytvorených na skalných stupňoch rokliny zdoláte pomocou kovových a drevených rebríkov, či stúpačiek, ktoré v rokline nesmú chýbať. Prechod cez roklinu je jednosmerný a odporúčame si zobrať nepremokavé veci, pretože šanca, že sa zamočíte od vody, je veľmi vysoká. Najlepším a najbližším východiskovým bodom pre túto roklinu je bez Podlesok, z ktorého sa dostanete na Kláštorisko, neďaleko ktorého sa táto roklina nachádza.
Ochtinská agonitová jaskyňa predstavuje unikátny prírodný fenomén pútajúci pozornosť bohatosťou a rôznorodosťou aragonitovej výplne i svojráznym vznikom a vývojom podzemných priestorov.
Domica je najznámejšou a najdlhšou jaskyňou Národného parku Slovenský kras. Okrem významných geomorfologických hodnôt pozornosť púta najmä vzácnymi archeologickými nálezmi, bohatým výskytom sintrových štítov a bubnov, ako aj početným druhovým zastúpením netopierov. V rámci jaskýň Slovenského a Aggtelekského krasu je zaradená do svetového prírodného dedičstva.
Gombasecká jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie jaskyne Národného parku Slovenský kras. Známa je najmä výskytom sintrových bŕk – tenkých trubicovitých stalaktitových útvarov. V rámci jaskýň Slovenského a Aggtelekského krasu je zaradená do svetového prírodného dedičstva.
Jasovská jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie jaskyne Národného parku Slovenský kras. Známa je výskytom bohatej kalcitovej sintrovej výplne, pozoruhodnými skalnými tvarmi a vývojom podzemných priestorov, širokým druhovým zastúpením netopierov, viacerými archeologickými nálezmi i zaujímavou históriou. V rámci jaskýň Slovenského a Aggtelekského krasu je zaradená do svetového prírodného dedičstva.
Belianska jaskyňa patrí medzi najviac navštevované sprístupnené jaskyne na Slovensku. Okrem bizarných skalných tvarov je známa bohatým výskytom kalcitovej sintrovej výplne. Hoci záujem o prírodné pozoruhodnosti jaskyne pretrváva už viac ako 125 rokov, zákonitosti jej vytvárania sa doteraz úplne neobjasnili.
Krásnohorská jaskyňa predstavuje koncovú časť jaskynného systému podzemného potoka, z ktorého je v súčasnosti známych 1556 m podzemných priestorov. Pre verejnosť je sprístupnených približne 450 m. Trasa vedie do Siene obrov, odkiaľ sa návštevníci vracajú rovnakou cestou. Vchod do jaskyne sa nachádza asi 1300 m od penziónu Jozefína a k jaskyni sa dostaneme po náučnom chodníku.