Veľký Kyseľ je ďalšou roklinou z doliny Kyseľa, ktorá sa nachádza na severnej časti, hneď pri Malom Kyseli. Ani táto roklina nezaostáva za ostatnými a poskytuje turistický zážitok rovnako ako všetky rokliny Slovenského raja. Prechod troch vodopádov vytvorených na skalných stupňoch rokliny zdoláte pomocou kovových a drevených rebríkov, či stúpačiek, ktoré v rokline nesmú chýbať. Prechod cez roklinu je jednosmerný a odporúčame si zobrať nepremokavé veci, pretože šanca, že sa zamočíte od vody, je veľmi vysoká. Najlepším a najbližším východiskovým bodom pre túto roklinu je bez Podlesok, z ktorého sa dostanete na Kláštorisko, neďaleko ktorého sa táto roklina nachádza.

Prielom Hornádu je približne 16 km dlhý úsek horného toku rieky Hornád od ústia Veľkej Bielej vody po Smižany. Hornád tu vytvoril kaňonovité údolie, brehy ktorého spadajú z bočných hrebeňov a vrchov miestami s vyše 300 m výškovým rozdielom. Vďaka svojej turistickej histórii má Prielom Hornádu zvláštne postavenie medzi prírodnými hodnotami Slovenského raja. Predchodca Hornádu na konci mladšieho neogénu tiekol po plochom dne dnešnej Hornádskej kotliny približne o 150 m vyššie. V období na rozhraní mladšieho neogénu a štvrtohôr sa územie Slovenského raja začalo zdvíhať, kým dno Hornádskej kotliny klesať. Hornád sa začal zarezávať do podložia svojho toku a tak vznikol nielen on, ale aj naň nadväzujúce prítoky ( Lesnica, Veľká Biela voda, Biely potok) s menšími prítokmi s vodopádmi a kaskádami, ktoré do nich stekajú zo svahov planiny Glac.

Jedna z najromantickejších tiesňav Slovenského raja. Voda ňou pretekajúca pramení na severnom okraji planiny Glac. Jej tok oddeľuje od seba masív Vtáčieho hrbu a Rumanovej.
História turistického objavovania Suchej Belej sa začína roku 1900, keď skupina pod vedením prof. M.Rotha sa dostala až k Misovým vodopádom. Roku 1908 vyznačkovali a upravili k nim turistický chodník. V marci 1910 skupina pod vedením A.Mervaya prešla po prvýkrát v zime celou tiesňavou. Úplne, vrátane Rokliny Misových vodopádov, ju sprístupnili členovia Horskej služby roku 1957.
Vodopády v slede postupu: Misové vodopády, Roklina Misových vodopádov, Roklina, Okienkový vodopád, Korytový vodopád, Bočný vodopád, Kaskáda.

Tiesňava Veľký Sokol je jednou z najkrajších prírodných krás na Slovensku! Nachádza sa v národnom parku Slovenský Raj na východe krajiny. Je dlhá 4,5 kilometra a steny, ktoré ju obklopujú sú na niektorých miestach aj 300 metrov vysoké.

Národný park Slovenský raj
sa rozprestiera v severovýchodnej časti Slovenského rudohoria. Na prírodné hodnoty a krásy mimoriadne bohaté svojrázne územie s komplexom ihličnatých a listnatých lesov sa nachádza na pôvodne súvislej, eróziou rozbrázdenej plošine. Medzi typické fenomény krajiny patria náhorné planiny, hlboké kaňony, rokliny, vodopády, povrchové krasové javy a atraktívne podzemné priestory s kvapľovou a ľadovou výzdobou. Najvyšším bodom národného parku je Predná hoľa (1545 m n. m.). Najznámejšími roklinami sú Suchá Belá, Piecky, Sokol a Kyseľ s početnými vodopádmi. Zvyškami pôvodne plochého reliéfu sú náhorné planiny Glac, Geravy, Pelc a Skala.

Sokolia dolina je jedna z najdivokejších tiesňav Slovenského raja a nachádza sa na východných okrajoch planiny Glac.
Sokolia dolina bola turisticky objavená ako jedna z posledných. Prvý prechod (obojsmerne) sa uskutočnil v apríli 1910. L.Rokfalussy so spoločníkmi prešli tiesňavou zdola a A.Mervay so spoločníkmi zhora z planiny Glac. Roku 1912 zaznamenali prvý zimný prechod. Roku 1913 ju po prvý raz vyznačkovali. V období 1979-1981 sa prechodová trasa úplne prestavala, najvýznamnejšou je úprava prechodu Závojovým vodopádom (najvyšši v Slovenskom raji). Na rozdiel od pôvodného obchádzania exponovaným traverzom, sa dnes úsekom prechádza priamo, vyše 80 m dlhou sústavou rebríkov, mostíkov a stúpačiek.
Vodopády v slede postupujú: Bočný, Skalný, Závojový, Vyšný.
Sokolia dolina je súčasťou štátnej prírodnej rezervácie Kyseľ. Prechod je iba po značkovaných chodníkoch.