Najcharakteristickejšiu časť siluety mesta tvorí neogotická veža kostola vysoká 87 m, postavená v rokoch 1892 -1893 podľa plánov profesora Imricha Steindla. Je najvyššou kostolnou vežou na Slovensku.

Na jej štyroch stranách sa nachádza až sedem hodinových ciferníkov, ktoré poháňa jeden hodinový stroj. Poskytuje nádherný výhľad na mesto a široké okolie. Návštevníci pri výstupe na vežu majú možnosť obdivovať päticu zvonov.

Najstarším je tzv. Šmertny zvon s priemerom 92 cm z roku 1486 od spišskonovoveského zvonolejára Jána Wagnera. Dva najväčšie zvony Urban s priemerom 206 cm a váhou 5 320 kg (pôvodne z roku 1647, preliaty 1857) a Concordia s priemerom 164 cm a váhou cca 2 576 kg (z roku 1857) zhotovil zvonolejár Andreas Schaudt z Budapešte. V roku 1930 zvonolejáreň Fischer z Trnavy uliala zvony Peter s priemerom 143 cm a Medián s priemerom 118 cm.

Na veži sú miestnené drevené sochy štyroch evanjelistov vysoké 3,25 m a vážiace 800 kg. Sochy sú dielom sochára Júliusa Fuhrmanna pochovaného na tunajšom cintoríne.

V nadmorskej výške 634 m, na vápencovej skale prevyšujúcej okolitý terén o 200 m, vládne Spišskej kotline jedna z najcennejších pamiatok Spiša, národná kultúrna pamiatka Spišský hrad. Je nielen dokladom vývoja architektúry u nás od 12. do 18. storočia, ale svojou rozlohou prevyšujúcou 4 hektáre (presne 41 426 m2) sa považuje za jeden z najväčších hradných komplexov strednej Európy.
Bohaté sú aj jeho dejiny. Skala, na ktorej sa rozprestiera, bola osídlená už v mladšej a neskorej dobe kamennej. Praveké osídlenie však vrcholí na prelome nášho letopočtu, keď sa tu vytvorilo obrovské a mohutné opevnené hradisko ľudu tzv. púchovskej kultúry. Jeho valy objavili archeológovia počas nedávneho archeologického výskumu. Našli tu však aj obydlia roľníckeho ľudu i remeselníkov a rozmerný kultový objekt. Z rozsahu, spôsobu opevnenia i z organizačnej štruktúry možno predpokladať, že už v tej dobe tu bolo administratívne centrum stredného Spiša. Valy, v teréne ešte znateľné, obklopovali celý hrad a prechádzali cez jeho najväčšie nádvorie. Po zániku tohto hradiska vzniklo na susednom kopci, na Dreveníku, ďalšie silné hradisko. Až po ňom sa začína budovať dnešný Spišský hrad.

Chrám sv. Jakuba v Levoči (v roku 2015 vyhlásený za Baziliku minor) patrí medzi najväčšie gotické chrámy na Slovensku. Je to živý chrám a veriacim slúži denne na bohoslužby už vyše 700 rokov ako farský kostol bývalého slobodného kráľovského mesta Levoče.
Má bohatú históriu a je klenotnicou mnohých umeleckých pamiatok. Svedčí o tom aj fakt, že je trojnásobnou národnou kultúrnou pamiatkou. Okrem samotného chrámu ďalšou národnou kultúrnou pamiatkou sú diela známeho stredovekého rezbára Majstra Pavla z Levoče a diela barokového zlatníka Jána Szilassyho.
Kostol je zasvätený sv. Jakubovi staršiemu, Apoštolovi, ochrancovi bojovníkov, pútnikov a robotníkov, ktorého si uctievala celá stredoveká Európa. Jeho sviatok sa slávi 25. júla. V ten deň sa v minulosti konali v Levoči veľké výročné jarmoky.
Rímskokatolícky farský kostol sv. Jakuba patrí k najvýznamnejším pamiatkam sakrálneho umenia na Slovensku. Bazilika aj jej interiérové vybavenie je národnou kultúrnou pamiatkou od roku 1965. Najobdivovanejší je hlavný oltár, ktorý je súčasne najvyšším gotickým oltárom na svete a jeho autorom je známy neskoro gotický rezbár Majster Pavol z Levoče. Oltár meria 18 metrov a 62 centimetrov.
Okrem gotického oltára je národnou pamiatkou aj dielo Jána Szilassyho - monštrancie, kalichy a iné bohoslužobné predmety vyzdobené emailovým a tepaným dekorom, vykladané drahokamami a českými granátmi z druhej polovice 18. storočia. Toto dielo bolo vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku roku 1992.

V 13. stor. v staviteľstve románsky sloh vystriedal sloh gotický. Z tej doby pochádzajú pozoruhodné pohrebné kaplnky Zápoľskovcov. Tá v Spišskom Štvrtku je z roku 1473 a na Spišskej Kapitule z roku 1493. Obidve vychádzajú z typu kráľovskej pohrebnej kaplnky v Paríži, známej Saint Chapelle.

Tá v Spišskom Štvrtku je jednou z najskvostnejších gotických stavieb na Slovensku a má európsku úroveň, preto sa už po desaťročia stáva miestom obdivovateľov umenia a návštevníkov od nás i zo zahraničia.

Kaplnka bola postavená na podnet Štefana Zápoľského, ktorý v tom čase bol dedičným spišským županom, uhorským magnátom, kapitánom Horného Uhorska a krátko i uhorským palatínom. Dôvody, prečo dal kaplnku postaviť vtedy a práve v Spišskom Štvrtku, sa rozchádzajú. Podľa jedného názoru v roku 1472 ležal ťažko chorý vo vtedajšom mestečku Spišský Štvrtok a v ňom chcel byt pochovaný. Preto dal urýchlene postaviť poschodovú rodinnú hrobku, čo podporovala i kňažná Hedviga, manželka Štefana Zápoľského. Keď sa zo svojej nemoci vyliečil, zmenil názor a stavbu už celkom nedokončil. O 15 rokov neskoršie dal postaviť oveľa väčšiu kaplnku s rodinnou hrobkou na Spišskej Kapitule, kde bol pochovaný aj s členmi svojej rodiny.

Jeho interiér ukrýva vzácne gotické fresky svetového významu, ktoré sem prichádzajú obdivovať stovky návštevníkov zo všetkých kontinentov. Už z diaľky upúta pozornosť návštevníka biela stavba kostola s charakteristickým dreveným cibuľovitým zakončením veže, vypínajúca sa nad obcou na malom návrší. K samotnému kostolu vedie 93 schodov zo zvláštneho spišského vápenca – travertínu. História kostola začína v 13.st. Gróf (comes) Ján zo Žehry dostal povolenie postaviť kostol v Žehre od “Ctihodnej kapituly spišskej” v roku 1245. Kostol v prechodnom neskororománskom – ranogotickom slohu bol dokončený v roku 1275, v priebehu storočí bol viackrát upravovaný až do dnešnej podoby.

15. marca 1985 bol farský kostol Sv. Ducha v Žehre vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku a 11.decembra 1993 bol Spišský hrad a kultúrne pamiatky okolia – teda aj kostol Sv. Ducha v Žehre zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Mestská pamiatková rezervácia Levoča predstavuje ucelený súbor významných kultúrno-historických pamiatok ohraničený obdĺžnikom pomerne zachovaných mestských hradieb.

Ťažiskom starobylej Levoče je rozľahlé obdĺžnikové námestie. Stojí tu rímskokatolícky farský Kostol sv. Jakuba zo 14. storočia, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie sakrálne stavby na Slovensku. Vysoká štíhla veža kostola z prvej polovice 19. storočia je najvýraznejším prvkom siluety mesta.

K mimoriadne cenným patrí najmä interiér kostola, ktorý je jedinečným múzeom stredovekého sakrálneho umenia. Neskorogotický drevený hlavný oltár sv. Jakuba je s výškou 18,6 m najvyšší svojho druhu na svete. Zhotovili ho z lipového dreva v rokoch 1507 až 1517 v dielni Majstra Pavla z Levoče. Svoju vlastnú podobizeň Majster Pavol údajne dal jednej z dvanástich sôch apoštolov nádhernej kompozície Poslednej večere v predele oltára.

S farským kostolom susedí budova bývalej levočskej radnice s arkádami postavená po požiari v roku 1550. Patrí k vrcholným stavbám svetskej renesančnej architektúry na Slovensku.

Panoráme Markušoviec, obce ležiacej asi 6 km od Spišskej Novej Vsi, dominuje prekrásny, pôvodne renesančný, neskôr v rokokovom štýle prebudovaný kaštieľ postavený tunajším zemepanským rodom, Máriássyovcami. Kaštieľ dnes poskytuje priestory pobočke Múzea Spiša, nachádza sa tu zaujímavá expozícia historického nábytku rôznych období – od renesancie cez barok, klasicizmus, biedermeier a historizmy až po secesiu a začiatok 20. storočia. Súčasťou areálu je krásny francúzsky park, na konci ktorého stojí ďalší rokokový architektonický skvost, tzv. letohrádok Dardanely. Táto okúzľujúca budova vystavaná špeciálne kvôli uvítaniu cisára Jozefa II. hostí ďalšiu z expozícií Múzea Spiša – expozíciu historických klávesových hudobných nástrojov, jedinú svojho druhu na Slovensku. Pravidelné koncerty vážnej hudby, v rámci ktorých sa tieto nástroje využívajú, sú obľúbeným podujatím navštevovaným milovníkmi klasiky z tuzemska i zahraničia.

Generálny riaditeľ Slovenského národného múzea Branislav Panis pre HN potvrdil, že do vypísanej súťaže nebola doručená ani jedna ponuka, preto musela byť zrušená. „Verejné obstarávanie v tom istom rozsahu bude opätovne vyhlásené v priebehu najbližších dní. Nasledujúci postup, ako aj začiatok prác budú závisieť od jeho výsledku,“ uviedol Branislav Panis s tým, že predpokladané obdobie realizácie renovácie je 15 mesiacov od začiatku.

Jej cenu vyčíslili na spomínaných viac ako 880-tisíc eur. Zákazka bola rozdelená na dve časti. Jedna, v hodnote približne 700-tisíc eur, sa týkala prác na samotnom hrade. Išlo najmä o čistenie horného hradu, nádvorí a parkánu, odvodnenie piateho nádvoria, sanáciu vlhkých konštrukcií kaplnky a odstraňovanie cementového škárovania a omietok z hradieb. Druhú časť tvorili práce v podhradí, v rámci ktorých sa majú odstrániť stavby a objekty nachádzajúce sa pod sídlom. Uchádzači o zákazku sa mali prihlásiť do 12. júla

Múzeum Betliar spravuje bývalé sídla rodiny Andrássyovcov, ktorých považujeme za najvýznamnejších aristokratov v Európe v 19. storočí. Celý zbierkový fond múzea tvorí pozostalosť po rodine Andrássy. Pod správu múzea patrí kaštieľ Betliar, hrad Krásna Hôrka a Mauzóleum Andrássyovcov v Krásnohorskom Podhradí. Kaštieľ Betliar je skutočne luxusné sídlo, ktoré bolo postavené pre účely reprezentácie svojich majiteľov.

Na mieste staršieho menšieho renesančného kaštieľa (zo 17. alebo začiatku 18. storočia) vznikla v rokoch 1881-86 za grófa Emanuela I. Andrássyho (1821-1891) rezidencia, ktorú využíval predovšetkým ako poľovnícke sídlo a múzeum pre svoju bohatú zbierku. Gróf sa inšpiroval predovšetkým anglickými vidieckymi sídlami, no na kaštieli môžeme nájsť aj prvky ovplyvnené francúzskou architektúrou. Hrad Krásna Hôrka, pôvodne stredoveké opevnenie, ktoré je momentálne v rekonštrukcii po ničivom požiari, ktorý ho zasiahol v roku 2012. Mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí je unikátna pamiatka na bývalom panstve Andrássyovcov, postavená v rokoch 1903 – 1904. Je výsledkom práce predstaviteľov mníchovského Jugendstilu a využíva prvky ranokresťanského a čiastočne aj staroorientálneho umenia. Je tu pochovaný gróf Dionýz Andrássy so svojou manželkou Františkou.