Skip to main content
 
 

Národný park Slovenský raj

TURISTIKA | PRÍRODA
Unikátne rokliny v Národnom parku Slovenský raj (1-15 km) s množstvom vodopádov a rebríkov.

 
 

Prielom Hornádu

TURISTIKA | PRÍRODA
Prielom Hornádu je približne 16 km dlhý úsek horného toku rieky Hornád od ústia Veľkej Bielej vody po Smižany.

 
 

Suchá Belá

TURISTIKA | PRÍRODA
Jedna z najromantickejších tiesňav Slovenského raja. Voda ňou pretekajúca pramení na severnom okraji planiny Glac. Jej tok oddeľuje od seba masív Vtáčieho hrbu a Rumanovej.

 
 

Sokolia dolina

TURISTIKA | PRÍRODA
Sokolia dolina je jedna z najdivokejších tiesňav Slovenského raja a nachádza sa na východných okrajoch planiny Glac.

 
 

Kyseľ

TURISTIKA | PRÍRODA
Tiesňava na východnom okraji planiny Glac, medzi hrebeňmi Pircu a Čertovej Sihote. Na dĺžke približne 1,5 km má spád približne 180 m. Na rázcestí v Kyseli sa delí na Veľký, Malý a Vyšný Kyseľ.

 
 

Tiesňava Veľký Sokol

TURISTIKA | PRÍRODA
Tiesňava Veľký Sokol je jednou z najkrajších prírodných krás na Slovensku! Nachádza sa v národnom parku Slovenský Raj na východe krajiny. Je dlhá 4,5 kilometra a steny, ktoré ju obklopujú sú na niektorých miestach aj 300 metrov vysoké.

 
 

Dobšinská ľadová jaskyňa

TURISTIKA | JASKYNE
Dobšinská ľadová jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie ľadové jaskyne na svete. Od roku 2000 je zaradená do svetového prírodného dedičstva.

 
 

Ochtinská aragonitová jaskyňa

TURISTIKA | JASKYNE
Ochtinská aragonitová jaskyňa predstavuje unikátny prírodný fenomén pútajúci pozornosť bohatosťou a rôznorodosťou aragonitovej výplne i svojráznym vznikom a vývojom podzemných priestorov.

 
 

Jaskyňa Domica

TURISTIKA | JASKYNE
Domica je najznámejšou a najdlhšou jaskyňou Národného parku Slovenský kras. Okrem významných geomorfologických hodnôt pozornosť púta najmä vzácnymi archeologickými nálezmi, bohatým výskytom šintrových štítov a bubnov, ako aj početným druhovým zastúpením netopierov. V rámci jaskýň Slovenského a Agtelekského krasu je zaradená do svetového prírodného dedičstva.

 
 

Krásnohorská jaskyňa

TURISTIKA | JASKYNE
Známa je najmä mohutným Kvapľom rožňavských jaskyniarov dosahujúcim výšku až 32,6 m, ako aj tajuplným podzemným riečiskom.

 
 

Gombasecká jaskyňa

TURISTIKA | JASKYNE
Gombasecká jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie jaskyne Národného parku Slovenský kras. Známa je najmä výskytom sintrových bŕk – tenkých trubicovitých stalaktitových útvarov. V rámci jaskýň Slovenského a Aggtelekského krasu je zaradená do svetového prírodného dedičstva.

 
 

Jasovská jaskyňa

TURISTIKA | JASKYNE
Jasovská jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie jaskyne Národného parku Slovenský kras. Známa je výskytom bohatej kalcitovej sintrovej výplne, pozoruhodnými skalnými tvarmi a vývojom podzemných priestorov, širokým druhovým zastúpením netopierov, viacerými archeologickými nálezmi i zaujímavou históriou. V rámci jaskýň Slovenského a Aggtelekského krasu je zaradená do svetového prírodného dedičstva.

 
 

Belianska jaskyňa

TURISTIKA | JASKYNE
Belianska jaskyňa patrí medzi najviac navštevované sprístupnené jaskyne na Slovensku. Okrem bizarných skalných tvarov je známa bohatým výskytom kalcitovej sintrovej výplne. Hoci záujem o prírodné pozoruhodnosti jaskyne pretrváva už viac ako 125 rokov, zákonitosti jej vytvárania sa doteraz úplne neobjasnili.

 
 

Najvyššia kostolná veža na Slovensku (84 m) v Spišskej Novej Vsi

TURISTIKA | KULTÚRA
Najcharakteristickejšiu časť siluety mesta tvorí neogotická veža kostola vysoká 87 m, postavená v rokoch 1892 -1893 podľa plánov profesora Imricha Steindla. Je najvyššou kostolnou vežou na Slovensku.

 
 

Chrám Svätého Jakuba

TURISTIKA | KULTÚRA
Najvyšší drevený gotický oltár na svete, Radnica, Mariánska hora.

 
 

Spišský Štvrtok - kostol a kaplnka Zápoľských

TURISTIKA | KULTÚRA
Kaplnka predstavuje jednu z najkrajších ukážok gotickej sakrálnej architektúry na území Slovenska, pri ktorej sa naplno uplatnili základné prvky gotiky – maximálne odľahčenie hmoty stavby, hra so svetlom a vertikalizmus.

 
 

Mesto Levoča

TURISTIKA | KULTÚRA
Viac ako 770-ročná história mesta robí z Levoče jeden z najväčších pamiatkových skvostov Slovenska. Pre svoje architektonické hodnoty bola Levoča spolu s Dielom Majstra Pavla zapísaná v roku 2009 do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

 
 

Kostol sv. Ducha

TURISTIKA | KULTÚRA
Jeho interiér ukrýva vzácne gotické fresky svetového významu, ktoré sem prichádzajú obdivovať stovky návštevníkov zo všetkých kontinentov. Už z diaľky upúta pozornosť návštevníka biela stavba kostola s charakteristickým dreveným cibuľovitým zakončením veže, vypínajúca sa nad obcou na malom návrší.

 
 

Spišský hrad

TURISTIKA | KULTÚRA
V nadmorskej výške 634 m, na vápencovej skale prevyšujúcej okolitý terén o 200 m, vládne Spišskej kotline jedna z najcennejších pamiatok Spiša, národná kultúrna pamiatka Spišský hrad. Je nielen dokladom vývoja architektúry u nás od 12. do 18. storočia, ale svojou rozlohou prevyšujúcou 4 hektáre (presne 41 426 m2) sa považuje za jeden z najväčších hradných komplexov strednej Európy.

1
1

Veľký Kyseľ

PRÍRODA

Veľký Kyseľ je ďalšou roklinou z doliny Kyseľa, ktorá sa nachádza na severnej časti, hneď pri Malom Kyseli. Ani táto roklina nezaostáva za ostatnými a poskytuje turistický zážitok rovnako ako všetky rokliny Slovenského raja. Prechod troch vodopádov vytvorených na skalných stupňoch rokliny zdoláte pomocou kovových a drevených rebríkov, či stúpačiek, ktoré v rokline nesmú chýbať. Prechod cez roklinu je jednosmerný a odporúčame si zobrať nepremokavé veci, pretože šanca, že sa zamočíte od vody, je veľmi vysoká. Najlepším a najbližším východiskovým bodom pre túto roklinu je bez Podlesok, z ktorého sa dostanete na Kláštorisko, neďaleko ktorého sa táto roklina nachádza.

Prielom Hornádu

PRÍRODA

Prielom Hornádu je približne 16 km dlhý úsek horného toku rieky Hornád od ústia Veľkej Bielej vody po Smižany. Hornád tu vytvoril kaňonovité údolie, brehy ktorého spadajú z bočných hrebeňov a vrchov miestami s vyše 300 m výškovým rozdielom. Vďaka svojej turistickej histórii má Prielom Hornádu zvláštne postavenie medzi prírodnými hodnotami Slovenského raja. Predchodca Hornádu na konci mladšieho neogénu tiekol po plochom dne dnešnej Hornádskej kotliny približne o 150 m vyššie. V období na rozhraní mladšieho neogénu a štvrtohôr sa územie Slovenského raja začalo zdvíhať, kým dno Hornádskej kotliny klesať. Hornád sa začal zarezávať do podložia svojho toku a tak vznikol nielen on, ale aj naň nadväzujúce prítoky ( Lesnica, Veľká Biela voda, Biely potok) s menšími prítokmi s vodopádmi a kaskádami, ktoré do nich stekajú zo svahov planiny Glac.

Suchá Belá

PRÍRODA

Jedna z najromantickejších tiesňav Slovenského raja. Voda ňou pretekajúca pramení na severnom okraji planiny Glac. Jej tok oddeľuje od seba masív Vtáčieho hrbu a Rumanovej.
História turistického objavovania Suchej Belej sa začína roku 1900, keď skupina pod vedením prof. M.Rotha sa dostala až k Misovým vodopádom. Roku 1908 vyznačkovali a upravili k nim turistický chodník. V marci 1910 skupina pod vedením A.Mervaya prešla po prvýkrát v zime celou tiesňavou. Úplne, vrátane Rokliny Misových vodopádov, ju sprístupnili členovia Horskej služby roku 1957.
Vodopády v slede postupu: Misové vodopády, Roklina Misových vodopádov, Roklina, Okienkový vodopád, Korytový vodopád, Bočný vodopád, Kaskáda.

Tiesňava Veľký Sokol

PRÍRODA

Tiesňava Veľký Sokol je jednou z najkrajších prírodných krás na Slovensku! Nachádza sa v národnom parku Slovenský Raj na východe krajiny. Je dlhá 4,5 kilometra a steny, ktoré ju obklopujú sú na niektorých miestach aj 300 metrov vysoké.

Národný park Slovenský raj

PRÍRODA

Národný park Slovenský raj
sa rozprestiera v severovýchodnej časti Slovenského rudohoria. Na prírodné hodnoty a krásy mimoriadne bohaté svojrázne územie s komplexom ihličnatých a listnatých lesov sa nachádza na pôvodne súvislej, eróziou rozbrázdenej plošine. Medzi typické fenomény krajiny patria náhorné planiny, hlboké kaňony, rokliny, vodopády, povrchové krasové javy a atraktívne podzemné priestory s kvapľovou a ľadovou výzdobou. Najvyšším bodom národného parku je Predná hoľa (1545 m n. m.). Najznámejšími roklinami sú Suchá Belá, Piecky, Sokol a Kyseľ s početnými vodopádmi. Zvyškami pôvodne plochého reliéfu sú náhorné planiny Glac, Geravy, Pelc a Skala.

Sokolia dolina

PRÍRODA

Sokolia dolina je jedna z najdivokejších tiesňav Slovenského raja a nachádza sa na východných okrajoch planiny Glac.
Sokolia dolina bola turisticky objavená ako jedna z posledných. Prvý prechod (obojsmerne) sa uskutočnil v apríli 1910. L.Rokfalussy so spoločníkmi prešli tiesňavou zdola a A.Mervay so spoločníkmi zhora z planiny Glac. Roku 1912 zaznamenali prvý zimný prechod. Roku 1913 ju po prvý raz vyznačkovali. V období 1979-1981 sa prechodová trasa úplne prestavala, najvýznamnejšou je úprava prechodu Závojovým vodopádom (najvyšši v Slovenskom raji). Na rozdiel od pôvodného obchádzania exponovaným traverzom, sa dnes úsekom prechádza priamo, vyše 80 m dlhou sústavou rebríkov, mostíkov a stúpačiek.
Vodopády v slede postupujú: Bočný, Skalný, Závojový, Vyšný.
Sokolia dolina je súčasťou štátnej prírodnej rezervácie Kyseľ. Prechod je iba po značkovaných chodníkoch.

Príroda

Jaskyne

Lyžiarske strediská

Kultúra

Šport